Životné prostredie na Slovensku je nechceným dieťaťom. Síce na prvý pohľad to podľa vyhlásení vlády, politických strán, ministerstiev či štátnych úradníkov nie je pravda, pretože mu vo svojich programoch venujú množstvo úžasných slov a myšlienok, prax nás už presviedča o niečom úplne inom. Logicky by sme predpokladali, že všetko čo so životným prostredím súvisí, bude spadať pod ministerstvo ochrany životného prostredia. Minimálne z toho dôvodu, aby traja nerobili to isté či aby sa nemuseli organizovať medzi ministerstvami, alebo štátnymi orgánmi bilaterálne rokovania, aby aspoň vedeli kto čo robí a neliezli si do kapusty.
No keďže logika sa na Slovensku nenosí, pomaly každé ministerstvo má nejakú tú agendu, ktorá sa životného prostredia týka. Z hľadiska štátnych úradníkov to má jednu obrovskú výhodu. Namiesto prehľadnosti dochádza k absolútnej neprehľadnosti a zmätkom, kedy si dokonca odporujú aj jednotlivé zákony, pretože sú nezávisle predkladané rôznymi ministerstvami. A tým, že sa potom nik v tom zmätku nevyzná, akékoľvek pripomienky sa v tomto marazme dajú poľahky skryť. Ako v prípade neexistencie zákona „Zviera nie je vec“, kedy zhodou okolností minister poľnohospodárstva povedal, že uvedený zákon nie je potrebný, lebo podobné zákony sú u nás schválené. To, že sa v tej spleti zákonov nevyznajú ani odborníci nikoho nezaujíma.
Doposiaľ ani jeden politický či štátny subjekt nevynaložil čo i len malú námahu o zkomplexnenie súčasného stavu. Veď na čo, keď im to nevyhovuje. Že to nevyhovuje životnému prostrediu, že to nevyhovuje faune, flóre či prípadne ich voličom je irelevantné.
A tak sa časť našej fauny, t.j. zvierat na Slovensku dostala do portfólia ministerstva poľnohospodárstva a tak to aj vyzerá. Najmä v praxi. Namiesto toho, aby sa ministerstvo staralo o znižovanie používania chémie vo svojom rezorte, pretože tým zlikvidovalo, teda otrávilo mnoho najmä vtáctva ale aj lesnej zvery, aby sa venovalo ako v okolitých krajinách znovuobnovovaniu remízok by sa aktívne staralo o faunu, ktorá je aj pre poľnohospodárstvo prospešná, namiesto toho ju veľmi trápia vlci.
Neviem čo viedlo ministerstvo k tomu, že sa ich tak začalo báť. Možno si nejaký úradník prečítal rozprávku o Karkulke, respektíve pred Grasalkovičovým palácom stretol ich delegáciu ako mieria k pánovi prezidentovi, keďže je z Tatier a zľakol sa ich. Iná možnosť mi nenapadá.
A možno predsa...
Medzi vplyvnými a bohatými sa okrem golfu, záľuby v exkluzívnych lodiach veľkému záujmu teší aj poľovníctvo. Dá sa povedať, že v dnešnej dobe je to ako v minulosti nedávno minulej. Kto niečo znamenal, kto chcel niečo vybaviť, kto chcel zapadnúť musel chodiť na golf. A dnes to isté platí aj o poľovníctve, ktoré z ničoho nič zažilo a zažíva obrovský boom. Poľovnícka lobby ...
V minulosti bol zväčša poľovník určitý pojem. Boli to ľudia, ktorí milovali prírodu a vo svojom voľnom čase sa o ňu starali. Poľovačky boli len zriedka. Väčšinou sa jednalo o udržiavanie stavov. A dnes ... dnes si už na to, česť výnimkám nikto nepamätá. Najdôležitejšia je poľovačka !!! A trofeje, najlepšie dravej zvery, kam patrí i vlk. A ako sa dostať k odstrelom ?! Veď ministerstvo poľnohospodárstva predsa pomôže a poľovníci s radosťou pomôžu jemu ...
Chcete príklad ? Iba jedna citácia, no zoberte si aj kvalitnú kalkulačku k čítaniu :
"Poľovníci uvádzajú vo svojej štatistike za rok 2013 stav vlkov na Slovensku na 2102 kusov," povedala pre agentúru SITA Katarína Grichová z lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
"Podľa tých istých poľovníckych zdrojov zožerie vlk denne osem kilogramov potravy. Ak by to bola pravda, vlci by museli ročne zožrať viac ako šesť miliónov kilogramov potravy."
Keďže najčastejšou potravou vlka je jeleň a v menšej miere diviak, znamenalo by to, že vlci ročne ulovia viac ako 51 000 kusov jelenej zveri.
"Keďže podľa štatistiky žilo v roku 2013 na Slovensku 62 784 kusov jelenej zveri, znamenalo by to, že za jeden a pol roka by vlci spoľahlivo zlikvidovali jeleniu zver na Slovensku," povedala.
Že Vám tie čísla nejako nesedia aj keď rátate odpredu dozadu ?! Istotne vadná kalkulačka. Alebo máme rozdielne kalkulačky ako okolitý svet, pretože ten nás už dávno upozorňuje, že takto nastavenou politikou akú presadzuje ministerstvo poľnohospodárstva sme na najlepšej ceste minimalizovať stav vlkov na Slovensku či ich úplne vybiť.
Keby pracovníci ministerstva nečítali iba krvilačné rozprávky o naničhodnom a krvilačnom vlkovi a prečítali by si nejakú publikáciu od Prof.ing. Sládeka CSc., z VŠLD Zvolen, pričom som mal tú česť, že ma tento nielen vynikajúci odborník, ale aj človek učil, ktorého odborníci nielen u nás, ale aj vo svete uznávajú ako najlepšieho odborníka na Slovensku ohľadne fauny, zistili by, že napríklad vlky nemajú dôvod na človeka útočiť, pretože v našich lesoch majú dostatok potravy. Na Slovensku nie je známy ani jeden prípad úmrtia človeka spôsobeného napadnutím vlkom.
Vlk má podľa ochranárov v prírode nezastupiteľné postavenie, keďže pôsobí ako sanitár. Loví totiž predovšetkým slabú zver a umožňuje prežiť kvalitnejším jedincom. Navyše zabraňuje šíreniu epidémií, ako je napríklad mor ošípaných medzi diviakmi.
Potešilo by ma, keby sa v budúcnosti ministerstvo hospodárstva zaoberalo tým, čomu rozumie. A ak niečomu nerozumie, tak nech sa skúsi poradiť s odborníkmi a nie s rôznymi záujmovými združeniami. Apropo a ešte dovätok ...
Pri iných iniciatívach sa či už ministerstvo poľnohospodárstva, alebo ministerstvo životného prostredia odmieta baviť a ignoruje záujmové združenia, ktorým naozaj leží životné na srdci a robia preň všetko čo je v ich silách. Alebo sme na Slovensku rovní a rovnejší ?!
Ak by niekto mal záujem sa niečo viac a hlbšie dozvedieť o tejto problematike, doporučoval by som mu jednu síce stranami tenkú, ale obsahom bohatú a nádhernú knihu od Farleyho Mowata : Nenaňte vlka. Od človeka, ktorý svoj život zasvätil vlkom, žil medzi vlkmi a vie o čom píše !!!
